Rastlinná strava má mnoho benefitov ako pre človeka, tak pre životné prostredie. Neustále rastie záujem ľudí o ich vlastné zdravie, o kvalitu a pôvod potravín, ktoré si kupujú a konzumujú a v neposlednej rade aj o ekologickú stopu, ktorú každý z nás produkuje.
Popredné svetové zdravotnícke a dietologické organizácie už potvrdili, že vegánsky spôsob stravovania je popri dodržiavaniu niekoľkých primitívnych zásad nielenže neškodný, ale úplne vyhovujúci všetkým potrebám ľudského organizmu a má priaznivý vplyv na mnoho civilizačných chorôb. Nie je žiadny problém získať z rastlinnej stravy potrebné množstvo bielkovín, vitamínov a minerálov, ako je napríklad vápnik či železo alebo omega 3 nenasýtené mastné kyseliny, ktorých bohatým zdrojom sú napr. oriešky či quinoa, ktorú v našom bistre používame v BIO kvalite.
ŠPORT A RASTLINNÁ STRAVA
Vegánski športovci, ktorých taktiež stále pribúda, často podotýkajú, že na rastlinnej strave dosahujú lepšie výsledky a majú viac energie. Českým príkladom je držiteľ titulu majster sveta v náročnom bojovom športe, thaiboxer super ťažkej váhy Jan Müller. Spomedzi známych svetových športovcov sú vegáni či vegetariáni napr. Serena a Venus Williams, Carl Lewis, Mike Tyson, Murray Rose, Patrik Baboumian, Martina Navrátilová a mnoho ďalších. V Česku sa v roku 2016 dokonca konal prví ročník pretekov Vegan športovec/športovkyňa roka. Medzi osobnosťami z iných sfér sú vegáni napr. herci Alec Baldwin, Kim Basinger, Michelle Pfeiffer, Brad Pitt alebo Natalie Portman…
VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Uznávané štúdie tvrdia, že neustále sa zvyšujúcu populáciu nie je možné nasýtiť živočíšnou výrobou, ktorá je náročná ako ekonomicky, tak ekologicky. Dažďové pralesy sa nevyrubujú kvôli sóji, ktorú konzumujú ľudia, ale kvôli jej geneticky upravenej variante, ktorou je kŕmený dobytok pre potreby konzumentov mäsa. Pritom zo sójových bielkovín, ktoré sú potrebné na „výrobu“ jedného kilogramu mäsa, obsahuje výsledný živočíšny produkt iba 5%. Rastlinnou stravou by bolo možné nakŕmiť krajiny tretieho sveta, živočíšnou stravou túto potrebu uspokojiť nie je možné. Človek teda svojou voľbou toho, čo konzumuje, môže výrazne prispieť k zníženiu emisií CO2 (podľa OSN produkuje chov dobytka viac skleníkových plynov ako automobily), k zníženiu spotreby vody či klčovaniu pralesov. A samozrejme aj k zníženiu počtu veľkochovov, jatiek a podobných nie úplne etických zariadení. Alebo, ako povedal Sir Paul McCartney: „Keby mali jatky steny zo skla, každý by sa stal vegetariánom“.
ETIKA A SÚCIT
Človek ročne zabije 55 miliárd zvierat kvôli konzumácii mäsa a 100 miliónov mučí a následne usmrtí kvôli pokusom kozmetického a farmaceutického priemyslu. I tieto alarmujúce čísla je možné znížiť, hoci si väčšina ľudí myslí, že vplyv jednotlivca je zanedbateľný. Konzument rastlinnej stravy ročne ušetrí približne 200 zvieracích životov. Nie je ale nutné zamýšľať sa hneď nad zabíjaním, snáď ešte menej morálnejšie je umelé oplodňovanie kráv za účelom opakovaného dojenia. S prihliadnutím k tomu, že človek je jediným tvorom na Zemi, ktorý pije materské mlieko iného cicavca (dokonca aj v dospelosti), si možno uvedomíme, že toto zneužívanie kráv je naozaj zbytočné. Stravovať sa vegánsky pritom dávno neznamená podriadiť sa nejakým chuťovým či nutričným obmedzeniam. S rastlinnou stravou sa vám naopak prirodzene rozšíri chuťové spektrum a jedlo si budete oveľa viac užívať a budete sa po ňom cítiť lepšie.
VÝVOJ RASTLINNÝCH PRODUKTOV
Trh s potravinami rastlinného pôvodu sa rozširuje obrovskou rýchlosťou a ceny týchto produktov klesajú. Dnes už nie je problém kúpiť vegánsky salám, grilovacie klobásy či párky, údené výrobky, rastlinné mlieka či jogurty so živými kultúrami, rôzne syry s totožnou chuťou, vôňou i štruktúrou či vynikajúce zmrzliny a nanuky. A čo viac, vo väčšine prípadov z prvotriednych surovín z ekologicky kontrolovaného poľnohospodárstva.
Aké sú teda prínosy rastlinnej stravy? Je zdravá, pestrá, nutrične hodnotná, ekologicky šetrná, ľahko dostupná, veľmi chutná a tiež ohľaduplná k ostatným živým tvorom našej planéty.
