Tereza Vandrovcová: „Som vďačná, že sa téma pojedanie zvierat dostalo k čitateľom Vogue.“

Tereza Vandrovcová je absolventkou sociológie na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, kde tiež vyučuje predmet Animal Studies. Je autorkou knihy Zvíře jako pokusný objekt: sociologická reflexe. Tereza je hovorkyňa a aktivistka organizácie Otevři oči, členka odbornej sekcie ochrany zvierat Strany zelených a autorka webu soucitne.cz.

Na úvod taká klasická otázka, kedy a prečo ste prešla na rastlinnú stravu a začala obhajovať práva zvierat?

Od malička som bola vychovávaná k láske k zvieratám, ale až na strednej škole som začala viac premýšľať aj nad zvieratami, ktoré boli na mojom tanieri. Podnetov bol celý rad: čítanie filozofických kníh, sledovanie filmov a seriálov, v ktorých figurovali vegetariáni alebo naopak ľudožrúti, zachytenie bilbordovej kampane “Máme voľbu nejesť mäso, máme voľbu nechať žiť” od Petra Vachlera, ale tou skutočne poslednou kvapkou bola smrť môjho psa, kedy som si vo svojich 17 rokoch naplno uvedomila, že nedáva zmysel smútiť nad jedným zvieraťom a jesť druhé. Začala som sa o túto tematiku viacej zaujímať, založila som vegetariánsky web, aby som pomohla na ceste k bezmäsitej strave aj ostatným a zúčastňovala sa alebo aj organizovala rôzne demonštrácie. Potom mi ešte nejakých 9 rokov trvalo, kým som zozbierala všetky informácie a odvahu a v roku 2011 som prešla na čisto rastlinnú stravu. Vegetariánsky web som v tom čase pretransformovala na vegánsky.

Zaoberáte sa vzdelávaním spoločnosti v oblasti rastlinnej stravy a súcitu k zvieratám. Za akými projektmi stojíte? S akými organizáciami a spolkami spolupracujete? Čo je vašou hlavnou pracovnou náplňou?

Mojím hlavným projektom je informačný server Soucitne.cz, ktorému sa venujem nejakých 10 rokov. Taktiež som členkou spolku Otevři oči, s ktorým organizujeme celý rad udalostí, napr. pravidelné ochutnávky vegánskych jedál spojené s možnosťou vyskúšania virtuálnej reality zo života hospodárskych zvierat a vydávame informačné materiály, ktoré zasielame po celej Českej a Slovenskej republike. Desať rokov sme usporadúvali sprievod Veggie Parade, minulý rok sme sa pripojili k medzinárodnému The Official Animal Rights March a tento rok sme kvôli obmedzeniam zorganizovali Reťaz za zvieratá. V roku 2015 som spolu-zakladala Českú vegánsku spoločnosť, s ktorou naďalej externe spolupracujem. Takisto z času na čas organizujem prednášky pre verejnosť, ale rovnako aj pre zamestnancov firiem, ktoré si ma objednajú. 

Mojou hlavnou pracovnou náplňou je pedagogická činnosť (vyučovanie a odborná garancia kurzov) na katedre psychológie a na katedre komunikácií a masových médií na University of New York in Prague (UNYP). Okrem toho organizujem semináre na odvykanie od fajčenia (Exkuraci.cz) a ako externistka učím na Karlovej a Masarykovej univerzite.

Na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity vediete váš predmet Animal Studies. Ako je to s vegánstvom na akademickej pôde, vnímate medzi akademikmi väčší súcit so zvieratami alebo si myslíte, že to nesúvisí so vzdelaním? Je táto téma v českom školstve dostatočne zastúpená v porovnaní so zahraničím? A aký je o tento predmet záujem zo strany študentov?

Myslím, že sa to nedá takto paušalizovať. Poznám celý zástup vegánskych akademikov a vedcov, ale spoznala som ich vďaka mojej atavistickej bubline, nie bezprostredne na pracovisku. Dokonca mám niekedy pocit, že je medzi akademikmi viac zarytých mäsožravcov, lebo čím vyššie má človek vzdelanie, tým dômyselnejšie vytvára ospravedlnenia, prečo je to, čo napr. svojím nákupom podporuje, v poriadku. V českom školstve táto téma nie je zastúpená takmer vôbec, takže máme naozaj čo doháňať. Záujem zo strany študentov výrazne rastie. Kým pred piatimi rokmi mi na tento predmet chodilo osem ľudí, v reáli traja až piati, vlani sa všetci záujemcovia už nevošli do limitu (25 študentov), ktorý musel byť stanovený kvôli veľkosti miestnosti. 

V septembrovom čísle Vogue s vami vyšiel rozhovor. Toto číslo Vogue zároveň schytalo veľkú vlnu kritiky, okrem iného aj od vegánov a eko-aktivistov. Mrzí vás takáto reakcia verejnosti alebo máte k tomuto číslu tiež výhrady?

Keďže od časopisu typu Vogue nemám vysoké očakávania, dané číslo ma nepobúrilo. Som hlavne vďačná, že dostalo jeho čitateľov k tematike nášho rozporuplného vzťahu k pojedaniu zvierat, a že bol môj článok sprevádzaný fotkami nasnímanými na azylové farme Statek radosti.

Čo plánujete do budúcna? 

V rámci Otevři oči chystáme projekt Vegan Buddies, ktorý vyvíja mapu na prepojenie skúsených vegánov s nováčikmi v jednotlivých regiónoch. Čo sa týka mojich vlastných projektov, tak by som rada realizovala výskum, ktorý sa bude týkať konzumácie mäsa, napísala knihu, nakreslila komiks, natáčala video recepty… Je toho veľa, čo mám v hlave, tak snáď sa mi podarí uskutočniť aspoň niečo z toho.

Ďakujem pekne za rozhovor. 

Taktiež pekne ďakujem.

 

fotografie: Vladimír Šigut

[:cs]Ingredience:[:en]Ingredients:[:]